SPOLOČENSKÝ TANEC - TANEČNÝ ŠPORT
Obsah príspevku je zameraný na charakteristiku tanečného športu.
Spoločenský tanec je taký druh tanca, ktorého cieľom je uspokojiť potrebu spoločenského styku, je to forma aktívneho odpočinku, pohybového a psychického uvoľnenia . Takto by sa dal v stručnosti charakterizovať spoločenský tanec. Korene spoločenského tanca siahajú až do prvotnopospolnej spoločnosti. Tanečný šport je umelecko-športovou formou spoločenského tanca.Prvky spoločenského tanca využíva na sprostredkovanie základných estetických hodnôt. Tanečný šport podporuje fyzickú výkonnosť, vytrvalosť, disciplínu, vychováva k estetickému cíteniu, ku kolektívnemu cíteniu a rozvíja vzťah k hudbe, náročný už vo svojej podstate tým, že ide o skĺbenie umenia so športom a o pohybovú činnosť, ktorú vykonávajú dvaja ľudia rôzneho pohlavia.
V roku 1998 oslavovaval spoločenský tanec - súťažný tanec 40. narodeniny svojej činnosti na Slovensku. Na Slovensku sa začal súťažný spoločenský tanec rozvíjať na sklonku r.1957. V tomto období zaujímal spoločenský tanec v záujmovej umeleckej činnosti veľmi špecifické postavenie. Preto si žiadal aj celkový špecifický prístup k činnosti kolektívov a jednotlivcov pôsobiacich v tejto sfére umelecko-súťažnej činnosti. Zahŕňal v sebe všetky vekové a sociálne vrstvy obyvateľstva a mal nesporne kladný vplyv na celkový rozvoj osobnosti súťažného tanečníka v zmysle etickom, estetickom. Až do roku 1990 súťaže riadili a koordinovali sekcie spoločenského tanca , poradné zbory pri Krajských osvetových strediskách v dohode s komisiami Záujmovej umeleckej činnosti /ZUČ/. Funkciu súťažného ústredia na Slovensku malo tanečné oddelenie Osvetového ústavu a poradný zbor pre spoločenský tanec pri Osvetovom ústave neskôr Národnom osvetovom centre.
Spoločenský tanec : UMENIE ČI ŠPORT?
Tanečné páry, ktoré sa venujú v prevažnej miere súťažnému tancu- tanečnému športu, počnúc triedou D a končiac medzinárodnou, venujú drvivú väčšinu tréningov hlavne na nácvik svojich súťažných tancov./ Výkonnostné a vekové rozdelenie bude v inej stati/. Výkonnostný rast páru nie je mysliteľný bez tvrdého náročného tréningu.Podľa vlastných skúseností viem, že je to aspoň 4x v týždni min.2 hodiny / menej znamená len udržiavanie formy alebo stagnáciu/. Z tohoto jasne vyplýva, že z hľadiska fyzickej náročnosti sa tanečný šport veľmi priblížil športovým výkonom v pravom slova zmysle.Umelecká stránka tanečného športu nie je podľa môjho názoru úplne v poriadku.Aj keď výsledný efekt je zjavný – ladnosť pohybu, estetika atď. – je len vonkajšia stránka. Páry tancujú nacvičený repertoár - variacie a figúry na rytmus tanca/hudobné vety/, bez ohľadu na celkovú hudobnú predlohu, melodičnosť. To znamená, že tanec súťažných párov je vyjadrením hudby, aj keď je nesporné , že každý tanec určitým spôsobom choreografiou je. Každá takáto choreografia sa však používa a tancuje na jeden konkrétny súťažný tanec / koľko tancov toľko choreografií/. Cieľ je jednoznačný: predviesť na súťaži celý repertoár čo najdokonalejšie podľa kritérií hodnotenia v tanečnom športe. Na súťažiach sa tancuje na rôzne niekedy neznáme skladby a treba tiež brať do úvahy, že tanečný pár musí ovládať päť súťažných tancov v ŠTT, alebo päť súťažných tancov v LAT. V roku 1990 vznikol samostatný Slovenský tanečný zväz, s cieľom zapojiť sa do športových štruktúr. Zároveň so vznikom samostatnej Slovenskej republiky sa zväzu hneď od 1.1.1993 podarilo dosiahnuť prijatie za riadneho člena Medzinárodnej federácie tanečného športu /IDSF/ a nadväzne zmenil svoj názov na Slovenský zväz tanečného športu, aby definitívne naznačil príklon k športu a rozchod s tanečnou činnosťou v jej spoločenskej forme.
V roku 1997 Medzinárodný olympijský výbor zaradil tanečný šport do rodiny uznaných olympijských športov. IDSF, ktorej pridruženým členom je od roku 1995 Svetová rada rock and rollu a od roku 1997 i Svetová rada tanca a tanečného športu profesionálov , sa teraz snaží o zaradenie tohoto športu na program olympijských hier. SZTŠ je členom Asociacie športových zväzov Slovenska.Tak ako každý športový zväz má schválené stanovy Ministerstvom vnútra SR. Vnútorná štruktúra SZTŠ je organizovaná legislatívnými materiálmi:
Súťažným poriadkom, Finančným poriadkom, Organizačným poriadkom, Prestupovým poriadkom.
Tanečný šport má súťaže v dvoch základných disciplínach: v štandardných /ŠTT/ a latinskoamerických tancoch/LAT/.
V ŠTT sa súťaží v piatich tancoch:
Anglický valčík: je to rytmicky najjednoduchší spoločenský tanec, avšak v súťažnej forme vyžaduje plné fyzické nasadenie. Jeho súčasná forma bola schválená na tanečnom kongrese v Anglicku v roku 1921.Tempo: 29-31 taktov za minútu.
Tango: tento tanec má pôvod v Argentíne. Prišlo do Paríža v roku 1907.Cirkevní hodnostári ho v tom čase na popud pápeža dali v Eúrópe do kliatby. Tempo: 32-34 taktov za minútu.
Viedenský valčík: je najstarším súťažným tancom. Svoj krst zažil v roku 1815, kedy bol prezentovaný na viedenskom kongrese aristokratov.Je svojím tempom najrýchlejším štandardným tancom. Tempo: 58-60 taktov za minútu.
Slowfoxtrot: Typický tanec anglického štýlu. Je označovaný za najťažší štandardný tanec pre svoje pomalé tempo a variácie. Tempo: 29-31 taktov za minútu.
Quickstep: Jeho pôvod je v Amerike, kde vznikol na báze ragtimov a neskôr bol tancovaný jako foxtrot. V roku 1914 sa dostal do Anglicka a o desať rokov neskôr bol uvedený na tanečnom parkete v tempe 52 taktov za minútu pod názvom quickstep. Divácky je obľúbený pre svoju sviežosť a pestrosť. Tempo: 50-52 taktov za minútu.
V LAT sa súťaží v piatich tancoch:
Samba: Názov pochádza z portugalského tanca SAMBA. Vznikla z folkových brazílskych tancov černochov.Na začiatku storočia prešla niekoľkými vlnami Európou a vyvinula sa vo variačne pestrý, expresívny tanec.Tempo: 48-50 taktov za minútu.
Cha-cha: Jej pôvod je na Kube. Enriko Jorein ju vyvinul z mamba, ktoré v súčastnosti zaznamenáva renesanciu.Na Slovensko prišla v 60.rokoch . Je charakteristická hravosťou a koketériou. Tempo: 28-32 taktov za minútu.
Rumba: Pochádza z mamba bolera. Svojou podstatou je afrokubánskym tancom, plným výrazu. Je zmesou lásky, oddanosti a zmyselnosti ženy, túžby a mužnosti. Tempo: 26-28 taktov za minútu.
Paso doble: Tanec sa vyvíjal v Španielsku a Francúzsku ako metaforické stvárnenie koridy. Sú tu viditeľné prvky flamenga. Partner predstavuje torera a partnerka capu - červenú muletu. Je to tanec so silným výrazom, veľkým napätím. Tempo: 60-62 taktov za minútu.
Jive: Je to tanec afroamerického pôvodu a jeho dnešná podoba je výrazne ovplyvnená swingom a rock and rollom. Na súťažiach sa tancuje od roku 1962.Tempo: 43-45 taktov za minútu.
Dĺžka jednotlivých tancov je v rozsahu 1-1,5 min. Maximálna dĺžka súťažných tancov je 2,25 min. Výnimkou je valčík – min. 1 minúta, max.1,5 min. a paso doble – dĺžka je daná dĺžkou ucelenej skladby. Tempá jednotlivých súťažných tancov sa menia podľa zvyklostí na význačných svetových súťažiach. Tempá doporučuje súťažná komisia IDSF. Tanečný šport je vo všetkých krajinách , ktorý sú členmi IDSF – riadené sústavou pravidiel, ktoré vychádzajú z doporučení IDSF. V SZTŠ sa súťaže delia podľa druhu, podľa možnosti účasti, podľa charakteru, podľa náplne, podľa geografického hľadiska, podľa vekových kategórií a podľa výkonnostných tried.
Majstrovské súťaže sa delia na:
A – Majstrovstvá, spadajúce do kompetencie IDSF:
B – Štátne majstrovstvá –Majstrovstvá Slovenskej republiky sa delia na MSR:
Súťaže v exhibíciach sa vypisujú spoločne pre mládež a hlavnú kategóriu.
Ďalej sa organizujú súťaže:
klubových družstiev v ŠTT, LAT,
súťaže vo formáciach ŠTT,LAT
a v plesových choreografiách v ŠTT i v LAT.
Tanečné páry sú väčšinou registrované a organizované prostredníctvom tanečno-športových klubov.Tieto kluby pracujú pod tanečnými školami, alebo sú to občianske združenia, vytvárané podľa zákona o združovaní občanov.
V zmysle pravidiel IDSF sú v SZTŠ registrované súťažné páry od detských až po seniorské.
Vekové kategórie sa delia na:
Súťažné páry sú zaraďované do výkonnostných tried:
zaradenie do výkonnostných tried je v každej skupine tancov /zvlásť v ŠTT, zvlášť v LAT/
postup z jednej výkonnostnej triedy do vyššej je na základe získania potrebného počtu bodov z bodovacích súťaží, podľa bodovacieho poriadku.
v jednotlivých vekových kategóriách sa priznávajú nasledovné výkonnostné triedy:
| Deti I | - tr.D |
| Deti II | - tr.D |
| Junior I | - tr.D, C |
| Junior II | - tr.D, C, B |
| Mládež | - tr.D, C, B, A, S |
| Hlavná kategória | - tr.D, C, B, A, S |
| Senior I | - tr.D, C, B, A, S |
| Senior II | - tr.D, C, B, A, S |
Základným poslaním SZTŠ je výchova tanečných párov a rozvoj tanečného športu na Slovensku. Vzťahy medzi tanečnými pármi a ostatnými subjektami sú založené na vzájomnej dôvere a spolupráci, sú riadené internými predpismi SZTŠ.Člen SZTŠ sa riadi aj pravidlami resp. štatútom materského tanečno-športového klubu. Tanečný šport je skutočný šport. Podľa lekárskych názorov sa na tanečnej súťaži podávajú vrcholné výkony. Avšak základná téma športu: „rýchlejšie, vyššie, ďalej“, rozhodne nie je totožné s tématom tanečného športu. Proste môže platiť „lepšie“, avšak čo je mienené pod slovom „krásnejšie“? Tu sa dostávame do oblasti, kde neexistuje žiadna presná mierka – ESTETIKA, MUZIKÁLNOSŤ.
V rámci pravidiel vyjadruje tanečný športovec svoju vlastnú, úplne osobitú – mnohokrát desiatky rokov trvajúcu – cestu od hladania k dokonalosti, ako ustavičnú snahu nájsť pôvod nespornej atletickej a rytmickej kvality.Čím je však tanečný športovec lepší , tým viacej sa javí, že pre pozorovateľa ustupuje atletický pokrok do úzadia a umením sú čiste mechanické krokové variácie naplnené emóciou a atmosférou. I napriek tomu je tanečný šport atletickým umením, ako hovorí klasická definícia jednoho z najväčších odborníkov pre súťažný tanec Erika Hancoxe z Anglicka. Keď ideme, bežíme, skáčeme, nepotrebujeme nad tým premýšľať.Po určitej dobe cvičenia v prvých rokoch života riadí náš nervový systém podnety a priebehy svalových pohybov vo veľkom rozsahu automaticky.Nevnímame , že by naša chôdza bola nestabilná, avšak keď začneme tancovať , pociťujeme ohrozenie našej stability, lebo pri tom vytvárame rozmanité pohyby, línie, rýchlosti trupu a extrémnych činností, ktoré v bežnom živote nepotrebujeme a preto ich nemáme samy od seba naučené. K tomu, aby tanečný športovec premohol s tým súvisiace ťažkosti , potrebuje okrem prirodzených koordinačných /muzikálnych/ schopností svojho trénera tanečného športu.
Tréner disponuje troma učebnými pomôckami, ktoré v súlade so svojími skusenostami a predpokladmy aplikuje buď postupne, alebo kombinovane.
Trénerský úspech závisí v najvyššej miere na tom, kedy ktorú pomôcku a akej súvislosti použije. Trénerova činnosť je podstatne zťažená tým, že neuvádza do pohybu vlastné telesné partie, ale partie cudzieho človeka a naviac vlastne dvoch cudzích ľudí/ muža a ženu/, ktorí vedľa neho stoja so všetkými svojimi komplexnými telesnými i duševnými vzťahmi. Počujme čo o tréningovom procese povedal jeden z najlepších trénerov na svete v oblasti štandardných tancov pán Bill Irvin: „ Nie je dosť dobre možné celkove popísať všetky svalové a psychické procesy, ktoré naše telo vo waltzi, slowfoxtrote alebo quickstepe pre švihový pohyb nasadzuje. Jedná sa tu o komplex spletitých akcií a reakcií, ktoré ani stovky rôznych pojmov nemôžu postihnúť. Ja často hovorím: Tu uvolniť statickú energiu /stlačenie/ a premeniť ju na kinetickú energiu pohybu.Odkial to ale pochádza? V chodidle, v stojnej nohe spočíva sila, ktorá poháňa telo vpred- bez tlaku nie je posun. Pravidelné opakovanie týchto impulzov dáva možnosť obnovovať v tele stále švih a ak sa to vykonáva muzikálne - potom tancujeme“. Koniec citátu.
V stručnosti Vám popíšem akými postriedkami tanečný športovec pracuje a podáva svoje športovo tanečné výkony:
V elementárnej teorii ŠTT i v LAT poznáme tieto pokyny a kritéria:
Akým spôsobom urýchliť vývoj tanečného páru, to je jeden z najväčších problémov. Musíme si uvedomiť, že výkonnosť tanečného páru rastie jeho pohybovou a rytmickou schopnosťou, pohybovou zručnosťou a správnymi motorickými návykmi, ktoré musia byť zosúladené s rytmickým vyjadrením. Cesta súťažného tanečného páru od triedy D až po medzinárodnú triedu S, je neustále si osvojovanie pohybových návykov v ŠTT i v LAT, ktoré sú už vo svojej podstate veľmi rozdielne.Získavanie pohybových zručností , t.j. špeciálnu tanečnú prípravu pre obe skupiny tancov , všeobecnú tanečnú prípravu a kondičnú-pohybovú prípravu tanečný pár získava v tréningovom procese, ktorý sa vykonáva v troch základných cykloch:
Na tento veľký objem tréningovej prípravy je nutná kondícia. Musíme si uvedomiť, že tanečný pár na súťaži absolvuje svoj tanečný program viackrát po sebe v určitom časovom slede- t.j., že absolvuje minimálne jedno kolo – min.5 tancov po 1,5 min. Prakticky to znamená, že tanečný pár na jednej súťaži, keď nepostúpi do ďaľšieho kola, tancuje 7,5 min. čistého času. Ak postúpi až do finále môže to byť až 40 min. čistého času. Na zvládnutie celej súťaže v psychickej a hlavne vo fyzickej pohode je nutné, aby tanečníci boli veľmi dobre kondične pripravený. Musíme si uvedomiť, že majstrovské súťaže sa konajú 5 a viac hodín vcelku. Tanečný pár s trénerom sú vystavený psychickému tlaku a zároveň veľkej strate fyzických síl, ktorá by sa nemala odzrkadliť na samotnom tanečno-športovom výkone.To znamená, že tanečný športovec musí v tréningovom procese dôsledne rozvíjať svoje pohybové schopnosti – rýchlosť, silu, vytrvalosť, pohyblivosť, obratnosť a pohybové zručnosti zosúladiť s taktom a rytmom. Z toho vyplýva, že kondičnú prípravu nie je možné oddeliť od samotnej tanečno pohybovej a rytmickej prípravy. V tanečnom športe je nutné všetky tieto formy prípravy prelínať a rozvíjať, aby estetický zážitok bol čo najväčší.
MILAN ŠPÁNIK